TRANSPLANTÁCIA IV
Položme si teraz otázku, má takýto trpiaci nárok na zdravie? Nebude pre neho práve utrpenie jedinou cestou k skutočnému zdraviu a duchovnej záchrane? Veď zmysel života človeka nemožno hodnotiť podľa dĺžky trvania, ale podľa intenzity a hĺbky prežití.
Je preto predzvesťou veľkého nešťastia pozorovať, ako trpiaci človek prechováva v sebe tiché požadovačné myšlienky na vlastníctvo orgánu svojho blížneho, a pritom sa nad tými skutočnosťami nikdy vážne nezamyslel, ani nie je ochotný zmeniť sa k lepšiemu poctivou prácou na sebe samom.
Je teda potrebné pamätať, že každý zdravý človek žije pre splnenie vlastnej úlohy a musí ju splniť. Nesmie sa svojvoľne zničiť, lebo nevie, čo všetko je od neho ešte pozemsky očakávané! Ani najvzletnejšie slová zvrátenej podoby milosrdenstva na tom nič pred Zákonmi Stvorenia nezmenia. Podstata milosrdenstva totiž nespočíva v tom, že sa pomáhajúci musí pomáhaním zničiť, ale že seba si zachová, aby mohol pomáhať niesť kríž utrpenia svojmu blížnemu. Ak splní túto úlohu a pomôže jednému, potom ho možno čaká iný človek, taktiež očakávajúci jeho pomoc. Ak by sme sa však sami jednorázovo zničili, určite by už pomáhať naďalej nedokázali.
Aj transfúzia je transplantácia orgánu, pretože krv je tekutý organ. Pripomeňme si však, že krv je orgán obnoviteľný a darcovi nebude chýbať, ani mu nebude skrátený život. Krvné bunky navyše časom zanikajú a tak si príjemca neskôr vytvorí vlastnú krv. Pevný orgán sa však nikdy v tele príjemcu nepretvorí a ostáva v jeho tele nastálo cudzorodým orgánom.
Na záver ešte niekoľko slov. Bolo by veľmi málo povedať transplantácii ÁNO alebo NIE! Dôležitejšie je však dokázať pozorovať život z dlhodobého hľadiska skrz priezor vlastných skúseností. Len to prináša nielen poučenie, ale skutočnú i múdrosť.
TL priaznivec stránky : www.ao-institut.cz